Čo sa mi to deje?

Najviac probportrait-photography-657116_slémov nám v živote robí to, ako si vysvetľujeme to, čo sa nám deje. Je ťažké si to priznať, no málokedy naozaj poznáme skutočné príčiny. Je nemožné mať v každej situácii nadhľad. Je ťažké už len opýtať sa, keď dačo neviem. Alebo vyjasniť si s niekým hádku, uf! Vždy si radšej niečo domyslíme, lebo veríme, že “vieme”. Pretože potrebujeme mať pocit, že veci okolo seba chápeme, je to taká naša “istota” v živote. No, len si predstavme, že vyhlásim “Ja ničomu nerozumiem! Čo sa mi to deje?!” Rovno ma pošlete k psychiatrovi.

Keďže nie je reálne, že by sme všetkému rozumeli, rozhodne nevidíme do cudzích hláv, vyberieme si domnienku, ktorá najlepšie zodpovedá nášmu nastaveniu mysle. Ak nemáme dostatok empatie a nadhľadu, všetko, žiaľ, berieme väčšinou osobne, teda každý inak, presne podľa svojho systému chápania sveta. Ukladáme si tak mylne v pamäti zranenia z detstva, urážky a krivdy z každého konfliktu. Áno, pekne si budujeme sebaklamy a potom odtiaľ reagujeme na to, čo sa deje. Ako však môžeme vnímať reálne farby, keď si nasadíme tmavé okuliare?? A sebaklamy nie sú len prifarbené, ale najmä pokrivené okuliare. Veľa sebaklamov získavame aj zvonku, napríklad z novín, z televízie, od iných rôznym spôsobom popletených ľudí.

A najhoršie potom je, že reagujeme sebavedome, akoby sme nadhľad mali. Veríme si a jednáme za seba, inak by sme sa cítili “ako handra”. Nuž, veľa iných možností naozaj nemáme. A tak narážame ako na seba, tak aj do vymyslených prekážok.
noviny-edited

Ako sa v tom teda vyznať?

Postup, ktorý mi dáva najväčší zmysel, je pýtať sa, skúmať korene mojich presvedčení. Oslobodzovať sa od sebaklamov, objavovať vzorce, ktoré ma posilnia, oslobodia a vrátia mi krídla, s ktorými som sa narodil. Aké to bolo, keď som mal 5-6 rokov?

Mne pomohlo, keď som si uvedomil, že život je jeden celok a všetci sme prepojení. Že ľudia nie sú zlí, iba nemajú dostatok nadhľadu. Neútočia na mňa, iba si krátkozrako obhajujú svoje záujmy a ja zrovna stojím v ceste ako prekážka alebo príležitosť. A pomáha mi, že načúvam ľuďom, ktorí človeku a životu rozumejú.

Začalo sa mi rozjasnievať. Uvedomil som si, že sa nemám tak zle, ako som si veľakrát myslel. Uvedomil som si, že sa nemám čoho obávať a že tie najdôležitejšie zlomy v mojom živote som nemohol nijako ovplyvniť (isto?). Kopec úžasných vecí, ľudí, znalostí a zážitkov ku mne prišlo celkom nečakane a najmä bez toho, aby som sa o ne posnažil. V tom spočíva božský zázrak života. I keď..

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s