Pozri sa mi do očí

Čo vieme o láske dvoch ľudí? Čo sa len domnievame? Kde sa berie? Musí to byť ošiaľ, blesk z čistého neba, taká šupa, že sa ti zatočí hlava? Inak to nie je ono? Niekedy vravíme, že to treba cítiť v žalúdku. “Ak pracuje chémia, krúti sa ti hlava a je ti to jasné.” To však ešte neznamená, že ošiaľ a vzťah vydrží na veky! Aké silné musia byť sympatie, aby sme ich nazvali láskou, vlastne zaľúbením? Nemáme číselníky s ručičkami, aby sme skontrolovali hodnoty. Ak sa pri tom zamýšľame nad rozumnými otázkami, zaľúbenie sa nám neráta. To nemôže byť ono! Kamarát nám radí “Nechaj to prirodzenému vývoju.”

Lenže múdroslovie vraví, že príležitosť nechodí každý deň. Navyše, aktívny má byť chlap. Čo keď sa to rozvinie a plameň vzbĺkne? Teraz čo?

youth_4 cut

Hneď, ako som sa ti pozrel do očí, prestúpilo ma zvláštne teplo, akoby svetlo. Zrazu si bola jediná v celom dave. Zrak muža vzápätí vykonal automatické merania, či je všetko v norme. Srdce sa pousmialo, pretože už dobre vie, že nejaké fyzické detaily nie sú podstatné. Už toľkokrát sme ustúpili od svojich ideálov. Rozum sa pokúša odhadnúť, koľko asi máš sebaklamov, koľko zatrpknutosti, koľko úprimnosti. Máš túžby, ktoré už nedokážem naplniť?

S pribúdajúcim vekom a skúsenosťami sme čoraz opatrnejší. Nevyhneme sa “rozumným” otázkam. Nechceme si komplikovať život, plytvať energiou a časom. Netúžime zažiť ďalšie sklamanie. Zároveň nechceme spôsobiť trápenie niekomu inému. Slová “Láska kvitne v každom veku” považujeme len za frázu z filmu.

V tom pohľade bolo niečo navyše. Vytvorilo sa záhadné energetické spojenie. Tiež ti prebehla hlavou séria otázok. Tak dlho už si sama. Tvoja zraniteľnosť ťa takmer hnevá. Tak rada by si TO konečne zažila. Ošiaľ, sladký tanec, dokonalú rodinu. Tak dlho žiješ v pochybnostiach, či je to vôbec reálne. Harmatanec. Podala si mi ruku. “Teší ma.” Ja viem.

Naša ťažko vybojovaná sebaúcta, naša naozaj posvätná sebaláska však vraví: “Zaslúžiš si byť šťastný.” Nádej neumiera. Mení sa na tichú odovzdanosť. Vieme, že toto sú veci, ktoré sa skrátka stanú, keď sa majú stať. Náš optimizmus a láska k životu nás spoľahlivo chránia pred voľakedajšími útokmi zúfalstva z osamelosti. Deň za dňom sa poctivo venujeme svojim povinnostiam. Vieme, že iba, keď sme “niekto”, môžeme byť “niekto” pre “niekoho”.

Pohľady sa nám zasa stretli. Snažím sa tváriť, že sa nič nedeje, aby si sa necítila nepríjemne. Nechcem na teba “útočiť”. Zapradiem s tebou normálny rozhovor a snáď ostaneme v kontakte, aby som o pár dní zistil, či máme o čom hovoriť. Pri čaji vo dvojici vycítim, ako sa pri mne cítiš. Ako veľmi som ťa zaujal? Nehľadáš niekoho múdrejšieho, vyššieho? Nezdá sa ti náš vekový rozdiel priveľký? Nebude ti vadiť, že mám dieťa?

Máme za sebou zopár vzťahov a niektorí aspoň jedno manželstvo. Vieme, aké je krásne byť zaľúbený, lenže rozum nás presvedčil, že voči tej horúčke sme už imúnni. Väčšinou sme zatrpknutí a nerobíme si ilúzie. Láska po 40-ke? Odpovedí na otázku “S kým zostarnem?” sa ponúka viacero. Nejaká pohodová susedka sa možno nájde. S kamošmi je vždy dobrá zábava. Mám deti, nebudem teda sám. Staroby sa snáď ani nedožijem.. ; )

Som blázon, keď si myslím, že si sama! Zdvorilo odmietneš moje pozvanie na čaj a až sa zas o 3 mesiace stretneme, v tvojich očiach uvidím tú zvláštnu všeobjímajúcu láskavosť. Budem vedieť, že sa máš dobre a budem rád.

Na ulici medzi ľuďmi sa nám zdá, že všetci okrem nás sú zadaní. Opak je pravdou. Sme zatrpknutí. Lenže my sa chceme o všetko pekné s niekým deliť! S niekým bližším, než je kamoš alebo susedka. A ešte viac o to náročné. 

Vidím ťa, aj keď sa dívam celkom inam. Viem, že to máš rovnako. Obzrel som sa. Pozeráš rovno na mňa. Usmiali sme sa.

Moja žena sa jedného dňa rozhodla, že “sa na mňa hnevá”. Jej slovami, vypla sa jej láska. Nie sú dôležité dôvody. Považujem to za jej rozhodnutie a rešpektujem ho. Považujem to za manipulatívne rozhodnutie. Nesťažujem si. Uvádzam to len ako príklad. Nehnevám sa na ňu. Odišla už dávno. Prajem jej, aby sa nehnevala, ale nechcem ju späť. Nie sú dôležité dôvody.

Takmer sme sa ani nerozlúčili. Nechcelo sa mi do tých zdvorilostných fráz. 

Niekedy lásku podmieňujeme svojimi nárokmi. Známy americký psychológ Paul Hauck píše, že manželstvo je obchodná zmluva. Pokiaľ nie sú naplnené zmluvné očakávania, spolupráca stráca zmysel. Lenže láska je niečo iné, niečo za našimi potrebami a očakávaniami. Pre lásku nepotrebujeme manželstvo. Dokonca ani fyzickú príťažlivosť. A už vôbec nie ošiaľ. Láska nekladie podmienky. Trochu sme si zamotali dokopy dve veci, ktoré nemusia súvisieť. Tí, ktorým je to jasné, sa dokážu rozísť s rešpektom a ostať priatelia. To je úcta. Tí, ktorým je to naozaj do hĺbky jasné, cítia lásku voči všetkému. Tí sa nemusia rozchádzať.

Ostávame v kontakte. Pracovne. Napíšem ti. Budem aktívny. Zmierujem sa s tým, že ťa už možno neuvidím. Viem, že nie som niekto pre každého. Prirodzený vývoj má aj ďalšie označenia. Napríklad “Riadenie vyšších síl” alebo “Možno som to nemal vzdávať” alebo ..

dvaja

Reklamy

2 thoughts on “Pozri sa mi do očí

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s